2.1. Grafická karta: Výber a kúpa
29.10.2011 11:04Pred výberom grafickej karty si stanovíme niekoľko kritérií, podľa ktorých sa budeme pri jej kúpe riadiť. Medzi takéto kritériá patrí: Oblasť použitia, výrobca, veľkosť pamäte a chladenie. Medzi obľúbených výrobcov sa radia značky Asus, Gainward, Gigabite, HIS, MSI, Saphire.
Výrobcov grafických kariet je na dnešnom trhu veľa, ale všetci používajú grafické čipy (jadrá) od spoločnosti ATI (grafická jadrá Radeon) a Nvidia (grafické jadrá GeForce). Základné modely grafických kariet sa predávajú do 50 €, stredná trieda do 150 € (mainstream), vyššia trieda do 250 € a cena za najvýkonnejšie karty nie je ohraničená. Pri výbere akéhokoľvek výrobcu či už Nvidia, alebo ATI nemožno spraviť chybu. Obaja výrobcovia grafických jadier pôsobia na trhu už veľmi dlhú dobu a svoje výrobné procesy majú zvládnuté na špičkovej úrovni. Jediné rozhodnutie preto ostáva na tom, od akého výrobcu kartu kúpiť. Na obr. nižšie: Grafické karty v zapojení SLI.
Aký druh chladenia zvoliť?
Pri grafických kartách možno voliť z dvoch druhov chladenia a to pasívneho a aktívneho. Pasívne chladenie je realizované pomocou bloku (hliníkového) chladiča pripevneného na grafickej karte. V prípade aktívneho chladenia je na bloku chladiča pripevnený ešte ventilátor ktorý zaisťuje rýchlejší odvod tepla z bloku chladiča.
Pasívne chladenie je využívané hlavne u kariet v kategórii low-end, kde je teplotné vyžarovanie pomerne malé a nie je preto potrebné používať ventilátor.
Možno tým dosiahnuť nižšej zástavbovej výšky karty, tichého chodu a grafická karta nebude nasávať prach ako je tomu u aktívneho chladenia. V príp. že je pasívne chladenie využívané u výkonnejších grafických kartách, musí byť blok chladiča pomerne väčší a masívny, pričom vzniká podstatne väčšia zástavová výška karty a môže sa tak stať, že sa nám v počítači dostane do kolízie s inými kartami.
V príp. aktívneho chladenia je k dispozícii kvalitný chladiaci výkon, avšak chladič je obzvlášť u veľmi výkonných kariet je pomerne hlučný, pretože sa musí veľmi rýchlo točiť aby kartu schladil. Ďalej treba počítať s vyššou zástavbovou výškou a cirkuláciou prachu vo vnútri počítača. Ak vyberáme lacnejšiu kartu uprednostníme pasívne chladenie. V príp. herných kariet a najvýkonnejších riešení sa treba popozerať po chladení aktívnom.
Pasívne chladenie je využívané hlavne u kariet v kategórii low-end, kde je teplotné vyžarovanie pomerne malé a nie je preto potrebné používať ventilátor.
Možno tým dosiahnuť nižšej zástavbovej výšky karty, tichého chodu a grafická karta nebude nasávať prach ako je tomu u aktívneho chladenia. V príp. že je pasívne chladenie využívané u výkonnejších grafických kartách, musí byť blok chladiča pomerne väčší a masívny, pričom vzniká podstatne väčšia zástavová výška karty a môže sa tak stať, že sa nám v počítači dostane do kolízie s inými kartami.
V príp. aktívneho chladenia je k dispozícii kvalitný chladiaci výkon, avšak chladič je obzvlášť u veľmi výkonných kariet je pomerne hlučný, pretože sa musí veľmi rýchlo točiť aby kartu schladil. Ďalej treba počítať s vyššou zástavbovou výškou a cirkuláciou prachu vo vnútri počítača. Ak vyberáme lacnejšiu kartu uprednostníme pasívne chladenie. V príp. herných kariet a najvýkonnejších riešení sa treba popozerať po chladení aktívnom.
Koľko pamäte budem potrebovať?
Veľa ľudí si myslí, že čím viac pamäte grafická karta má o to lepšie. Toto však nie je celkom pravda. V príp. že celý čas pracujeme vo Windows, surfujeme na internete, pozeráme filmy, alebo používame nejaké nenáročné programy, bude stačiť karta z kategórie low-end, alebo sa dedikovaná (samostatná) grafická karta vôbec nevyžaduje. Úplne hravo ju zastúpia Intel Core procesory rady i3, i5, i7. (Už najnižší procesor i3 ktorý je súčasťou našich PC zostáv BASIC poskytuje dostatočný grafický výkon).
Je treba si uvedomiť, že mať dedikovanú grafickú kartu s veľmi veľkou pamäťou je síce pekná vec, ale niekedy to môže byť zbytočné vyhadzovanie peňazí.
Grafická karta taktiež musí vedieť toto množstvo pamäte využiť, čo je najmä u lacných a pomalých grafických kartách problém. Takže napr. kupovať nejakú kartu z low-endovej triedy s 1024 MB je naozaj zbytočné a zákazník si zbytočne pripláca. Treba mať na pamäti že grafické karty vyššej triedy sú určené najmä pre hráčov a pokiaľ nimi nie sme, je zbytočné utrácať. Na obr. nižšie: Grafické karty ATI Radeon HD 5970.
Je treba si uvedomiť, že mať dedikovanú grafickú kartu s veľmi veľkou pamäťou je síce pekná vec, ale niekedy to môže byť zbytočné vyhadzovanie peňazí.
Grafická karta taktiež musí vedieť toto množstvo pamäte využiť, čo je najmä u lacných a pomalých grafických kartách problém. Takže napr. kupovať nejakú kartu z low-endovej triedy s 1024 MB je naozaj zbytočné a zákazník si zbytočne pripláca. Treba mať na pamäti že grafické karty vyššej triedy sú určené najmä pre hráčov a pokiaľ nimi nie sme, je zbytočné utrácať. Na obr. nižšie: Grafické karty ATI Radeon HD 5970.
Čím sa od sebe jednotlivé karty odlišujú ?
Grafické karty sa od seba teda líšia veľkosťou pamäte a použitým druhom chladenia, avšak to hlavné čo určuje výkon grafickej karty je rýchlosť grafického jadra, rýchlosť pamätí a počet a rýchlosť stream procesorov. Rýchlosť sa udáva v MHz a tu všeobecne platí že čím viac, o to lepšie. To isté platí aj o počte stream procesorov.
Ďalej sa karty od seba líšia napr. šírkou pamäťovej zbernice, aj tu platí že čím je šírka väčšia o to lepšie. Šírka pamäťovej zbernice sa udáva v bit (bitoch). Medzi štandardné šírky patrí 128, 256 a 512 bitov. V low-endovej triede sa možno ešte stretnúť so šírkou 64 bitov, pričom ide o pomerne veľkú brzdu grafickej karty.
Ďalšou vecou ktorú výrobcovia neuvádzajú je spotreba jednotlivých kariet. Ide o pomerne dôležitý údaj ktorý má spojitosť na ďalšie časti počítača a to napájací zdroj, ktorý musí mať dostatočný výkon aby celú počítačovú zostavu utiahol. Moderné grafické karty majú totiž najväčšiu spotrebu zo všetkých častí v počítači.
Ďalej sa karty od seba líšia napr. šírkou pamäťovej zbernice, aj tu platí že čím je šírka väčšia o to lepšie. Šírka pamäťovej zbernice sa udáva v bit (bitoch). Medzi štandardné šírky patrí 128, 256 a 512 bitov. V low-endovej triede sa možno ešte stretnúť so šírkou 64 bitov, pričom ide o pomerne veľkú brzdu grafickej karty.
Ďalšou vecou ktorú výrobcovia neuvádzajú je spotreba jednotlivých kariet. Ide o pomerne dôležitý údaj ktorý má spojitosť na ďalšie časti počítača a to napájací zdroj, ktorý musí mať dostatočný výkon aby celú počítačovú zostavu utiahol. Moderné grafické karty majú totiž najväčšiu spotrebu zo všetkých častí v počítači.
Záver
Treba pamätať na to, že grafická karta nie je jediná vec, ktorá určuje výkon počítača v hrách. Nutnosťou je tiež dostatočne výkonný procesor, ktorý musí grafickej karte stíhať. To znamená dodať jej dostatočné množstvo dát, aby mohla pracovať vyťažená. Pokiaľ absentuje dostatočne výkonný procesor je zbytočné kupovať veľmi výkonné karty, pretože nevyužijeme ich potenciál. Rovnakú službu nám môže urobiť aj karta pomalšia a lacnejšia. Ďalej netreba zabudnúť, že jedným z dôležitých faktorov je aj veľkosť operačnej pamäte počítača, pokiaľ nie je dostatočná, aj to môže spôsobiť nevyťaženie grafickej karty. O jednotlivých typoch grafických kariet, ktoré aj otestujeme zasa niekedy na budúce.
———
Späť